"V mestách v službe sú dedinské dievčatá vystavené ustavičným pokušeniam. Jedny od domáceho pána, druhé od mladého pána, tretie zas od pouličného známeho, čo môže byť vojak, tovariš, alebo ktokoľvek iný. Po dedinách zase dedinskí „páni“, dakedy notár, horár, žid, ba i učiteľ alebo sám farár pôsobia na ľud demoralizujúco."
Autorom týchto riadkov a celého diela Slovensko a kultúra je Ján Lajčiak (1875 - 1918), jeden z najvzdelanejších Slovákov vôbec. A tiež jeden z najprísnejších, vo svojej knihe vykonal chirurgicky presnú analýzu slovenskej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia.
Národ rozdeľoval na ľud a inteligenciu - nešetril ani jednu zo skupín:
"Pred rokmi, keď systém trpených domov a systém prostitútok ešte takrečeno neexistoval, keď ešte páni zemani po dedinách svoje pekné kúsky vystrájali, boli to veci takého hrubého rázu, že je stydno o nich i len myslieť, nieto o nich písať.
Zo stanoviska regenerovania populácie primiešanie panskej krvi by takého veľkého zatracovania ani nezasluhovalo, lebo fakt je, že mnohé obce by istotne boli blízko telesnej ako i duševnej degenerácii alebo boli celkom zdegenerované, keby sa z času na čas nebola primiešala cudzia krv."
Svoje postrehy o sexuálnom živote Slovákov na prelome storočí otvorene zaznamenal v druhej časti svojho diela, v kapitole o rodinných pomeroch. A viac už nebudeme prezrádzať.
