Na stránke Zlatého fondu sú od pondelku sprístupnené texty básnických zbierok dvoch predstaviteľov Trnavskej skupiny konkretistov - Jána Stacha a Jána Ondruša. Získali sme ich vďaka láskavému súhlasu dedičov.

Dnes si pripomenieme Jána Stacha (1936 - 1995). Nie životopisnými faktami, ale živým slovom. Prvú zbierku Svadobná cesta vydal na začiatku šesťdesiatych rokov, z Trnavskej skupiny býva označovaný za najzmyslovejšieho básnika. A ako vidíme z básne Blysnutie, k zmyslovosti sa pridáva i zmyselnosť:

Chcela si vzlietnuť, bleskom rozoznelá,
no začali sme k zemi prirastať.
Z koreňov lipa v listoch do tmy tlela,
bubnili mraky, zavibroval sad.

V tej chvíli z teba žltá blizna čpela
a ja som krv čul v srdci zasyčať.
Dážď okrom hmatal v póroch tvojho tela
a striebrom zunel slaný uzlík šiat.

Tu nám z nôh nahor oťažela rtuť
a museli sme, dažďom premáhaní,
v uzlení svalov k zemi pokľaknúť.

Potom bozk v búrke, hlboký a slaný.
Blesk v našich ústach skrvavel,
až cvenglo zlato vodorovných tiel.

Ako napísal Milan Rúfus po druhej Stachovej zbierke, Dvojramenné čisté telo, "jeho senzualizmus bol skutočne náporom zmyslov inak a prudšie pociťujúcich, ale zároveň trochu okázalým a kŕčovitým literárnym archimedovským bodom, z ktorého chcel pohnúť glóbom poézie."

Papier i internet zaplavujú povrchné textíky, urážajúce ľudské cítenie a zabíjajúce v nás vnímajúceho človeka. Otvorme oči a objavujme netušené schopnosti našich zmyslov so Stachovou poéziou.

Príjemné čítanie.

PS.: Ste dedičom niektorého z významných slovenských spisovateľov, básnikov, alebo dramatikov? Alebo viete o niekom, kto je? Pomôžte dobrej veci a ozvite sa nám!