Milan Rastislav Štefánik

Autor: Zlatý fond denníka SME | 29.4.2019 o 13:04 | Karma článku: 2,25 | Prečítané:  1303x

Namáham sa, borím, riskujem, kombinujem i kadečo docielim, ale len dočasne. Tými najrôznejšími a najfantastickejšími cestami sa pretĺkam — do prístavu však nemôžem.

… Zdravie stratené, finančne vyčerpaný, duševne chvíľami podlomený a roky tiež utekajú! Komplikovaný je môj život, no žijem; snáď nie je zbytočné moje úsilie, snáď som prispel a ešte prispejem k výstavbe velechrámu človečenstva a pokroku. Veľké mám chyby, ale cítim, že v mojej duši je i kus dobrého.

Tieto slová si zapísal do svojho denníka v Ekvádore v novembri 1913 Milan Rastislav Štefánik.  4. mája upynie 100 rokov od jeho tragickej smrti. Preto prinášame výber najlepších kníh o ňom zo Zlatého fondu.

Ešte dva citáty z denníka, ktoré ukážu na situáciu v Ekvádore:

Minister sa odobral rovno k prezidentovi. Ostal som u pi Alvarezovej asi hodinu, pil čaj, besedoval, bárs som omdlieval od bolestí. Pani sa žalovala, že ju v Paname v Guayaquile okradli o tisíce. Ľutuje nie tak hodnotu finančnú ako tie predmety. Na colnici sú skutoční zlodeji. I samému prezidentovi pravidelne vykradnú debny so šampanským.

V samote som sa chvíľku túlal a ľahol som si, spomínajúc na milovaného apenka a na rodinku. — Ulice úplne všedné. Inokedy vraj plno ruchu a maškarády. Chvíľami balón a ojedinelá rachetľa. Nepoznajú tu poéziu Štedrého večera.

Trochu radostnejší pohľad ponúka jeho korešpondencia:

Drahunkí rodičovia! Šťastlivo som vystúpil do výšky 3000 m. Cesta bola rozkošná, fantastická. Cítim sa výborne. Som jako z ocele. Na tomto mieste zdržím asi 3 dni, potom budem pokračovať vo vystupovaní. Buďte pripravení, že nedostanete odo mňa zprávy snáď za 3-4 týždne, lebo komunikácia medzi Mont Blancom a Košariskami je trochu nesnadná. Kartu túto posielam po sostupujúcich mojich nosičoch. Bozkávam Vás tisíckrát. (Práve dnes mám 26 rokov.)

M. R. ŠtefánikM. R. Štefánik (fotografia z knihy F. Píseckého)

Štefánikov pobočník Ferdinand Písecký vo svojej knihe Generál M. R. Štefánik v úvode píše:

Štefánik opravdu vešel do říše mythů, neboť většina osvobozeného národa ho neznala a jeho náhlá, nimbem tajemství a hrůzy zahalená smrt vynesla ho vysoko nad náš denní život, jenž tak rychle strhává nejzaslouženější vavříny a nízkou pomluvu vrhá po největších synech národa. Průměrný člověk nemiluje nadprůměrnosti ani v záporu ani v kladu. Přijímáme sice rádi a s nadšeným obdivem hrdiny bez bázně a hany v pověstech, románech, na divadle a v kině. Odsuzujeme velmi rozhodně i zločince románů, dramat, filmů. Avšak v životě bráníme se konstatování mimořádnosti, nadprůměrnosti; v zločincích před soudem stojících hledáme dobro, hledáme polehčující okolnosti, ptáme se po psychologických důvodech, abychom zmírnili svoji hrůzu, abychom uklidnili duši svoji, rozechvěnou pohledem do propasti zločinu. A v současných lidech velkých hledáme přímo chorobně vady, abychom se zbavili nepříjemného pocitu, vyplývajícího ze srovnáni sebe, svojí malosti s velkostí hrdinu; chceme uklidniti svoje svědomí konstatováním, že domnělý velikán je člověk jako my a že není třeba, abychom mu projevovali úctu nebo dokonce vděčnost.

O Parížskom pobyte píše aj S. H. Vajanský:

Ináčej som zdravý a teším sa krásnemu Parížu, keď stačím. Ovšem — nepretrhávam sa. Dr. Štefánik, s ktorým som sa stretnul, pomýšľa o slovenskej akadémii, ja ale mám málo dôvery k tej veci.

Rok po Štefánikovej smrti vyšla aj krátka publikácia Dr. Milan Rastislav Štefánik — československý národný hrdina.

J. Bodnár: Dr. M. R. Štefánik – československý národný hrdinaJ. Bodnár: Dr. M. R. Štefánik – československý národný hrdina (obrázok z knihy J. Bodnára)

Okrem iného tu nájdeme niekoľko idealizovaných pasáží o Štefánikovom detstve:

Už v dome rodičovskom vynikal malý Milan medzi ostatnými. Už ako malý chlapček vliepal sa do okna a keď sa ho mamička spytovala, čo robí — odpoveď znela: „Čítam svoje hviezdičky!“ Na všetko bol zvedavý, čo nie raz omrzlo starostlivého otca a odriekol mu: „Ale iď, ty filosof!“

Bibliofil Ota Resch vytlačil úryvok z denníka Maurice Bourdona, mechanika generála Štefánika.

Titulná strana knihy Z deníku Maurice BpourdonaTitulná strana knihy Z deníku Maurice Bpourdona (vydal O. Resch r. 1928)

Na niekoľkých riadkoch tu nájdeme opis  zdravotného stavu:

18. listop.: Krásná zima. Letci zařídili tři obydlí ve městě. Tři piloti jsou bez letadel: Kapitán Paulhan, jehož letadlo bylo vráceno silným větrem. Kapitán Štefánik, jehož letadlo jsme spálili, a adjutant Sélincet, který svůj stroj rozbil. Kapitán Štefánik je stále nemocen. Podle mého názoru trpí hroznou nemocí žaludku, snad rakovinou?…

O aktivite v ruských légiách píše Jozef Gregor-Tajovský:

Počiatkom novembra roku 1918 vrátil sa Štefánik znova do Ruska. Teraz prišiel cez Ameriku na Sibír, kam dorazil práve v čase, keď v Prahe bola vyhlásená republika a keď Slovensko začínalo sa oslobodzovať. A zase našiel pomery — — naše vnútorné i vonkajšie ruské — — v stave viac ako kritickom. Naše legie, unavené úspechami veľkej anabázy, roztrpčené dlhým pobytom na Sibírí, znechutené vnútornými rozpormi a nezriadenosťou ruského prostredia, volaly po rýchlom návrate do oslobodenej vlasti. Štefánik bystrým zrakom prehliadol situáciu, našu i ruskú, a keď videl beznádejnosť celkového položenia, vydal príkazy, aby sa naše vojsko stiahlo na „tylovú“ líniu pri železnici a do tých čias chránilo poriadok vo vnútornej Sibíri, kým sa nepodarí zabezpečiť návrat domov. A poneváč videl vnútorný rozklad v našom vojsku a zbadal jeho príčiny, vydal nariadenia, ktoré potom v mnohamesačnej úpornej práci jeho povereníkom umožnily úkol zase priviesť vojsko do poriadku a vrátiť sa do vlasti ako celok. Tieto opatrenia Štefánikove zachránily naše sibírske legie od rozkladu a od hanby, ktoré by boly po slávnych úspechoch prvého obdobia sibírskej anabázy vrhly ťažký tieň nielen na sibírske vojsko, ale na celý národ. Zo Sibíri odchodil gen. Štefánik chorý; o pár mesiacov vrátil sa do vlasti — mŕtvy.

V spomienkach Janka Jesenského však vidíme aj to, že niektorí nemali Štefánika v láske:

Medzi sebou sme už vyčerpali všetky poklady myšlienok o Rusku, Nemecku, Česku, socializme, západnej kultúre, ktorá je nič nie hodna, lebo nič nedokázala, a východnej, ktorej je budúcnosť. Strhli sme Pána Boha ako ľudský výmysel, vyhnali dušu z tela a konštatovali, že je to iba práca mozgu a obeh krvi; zatým sme poslali všetkých našich diplomatov do horúceho pekla so Štefánikom-diktátorom na čele.

Po smrti vzniklo niekoľko básní. V jednej z nich Michal Kišš používa zaujímavé prirovnanie:

 

Žiaľ, že Štefánik len z výšky vozdušnej

voľné Slovensko spatril svojim okom,

priam ako Mojžiš, keď s vrchu Oréba

pozrel po celom priestranstve širokom

tej niekdy krásnej zasľúbenej zeme,

jak zo Svätého Písma o tom vieme.

 

Vladimír Roy mu venoval celú zbierku básní a opis mohyly.

 

V. Roy: Národný hrdina generál dr. M. R. Štefánik a jeho mausoleum na BradleV. Roy: Národný hrdina generál dr. M. R. Štefánik a jeho mausoleum na Bradle (D. Pažický, Myjava 1932)

 

Dnes bohatierom driemeš v mohyle,

kým nad ňou letia mraky-motýle,

a pod Bradlom ľud tvoj slobodne si žije,

nedesí ho viacej sipot zhubnej zmije,

ju zadlávil si chrabrou pätou

v hurhaji diel a guľometov…

 

 

Výber zostavil igor Čonka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Neuveriteľne smutný príbeh Štefana Harabina (píše Samo Marec)

Čo, ak nie toto, je definíciou zlého človeka?

Cynická obluda

Kotlebovci si pochvaľujú EÚ

Pozrite ich - spokojní občania Európskej únie, naplno využívajúci elementy, ktoré nám sem vnútili z Bruselu.

Ako ľahko prišlo Slovensko o pozíciu veľmoci

Dlhodobá budúcnosť sektora je neistá.


Už ste čítali?