Názory kanadského psychológa rozbúrili hladiny kultúrnych a politických vôd. Mnohí ho považujú za „extrémistu“, ktorého „self-help“ knihy nepohladia ľudskú dušičku tak, ako sú čitatelia zvyknutí pri iných príručkách o úspechu.
Dnes vám chceme predstaviť autora, ktorý je ešte tvrdší a napriek tomu (alebo práve preto) patrí k výnimočným postavám slovenskej literatúry.
Nekdy tobe velká škoda prichádzá z neštestí, ale vícej z nerozumu, z neopatrnosti. Mnohé veci nepozorne činíš bez rozumu, darmo potem v tvém neštestí šemreš na Fortunu.
Aj toto je text, ktorý nájdeme v spise Hugolína Gavloviča Valaská škola mravúv stodola. Autorov zámer bol priviesť čitateľov k dobrému životu, hoci aj za cenu, že sa nebudú mať vždy dobre.
Hugolín Gavlovič: Valaská škola…Ponaučenia niektorých pasáží sú tvrdé a pre niektorých čitateľov ťažko stráviteľné.
Začnime radami pre zdravie, ktoré by si niektorí mohli zobrať k srdcu aj dnes:
- Jestli ale často budeš mívať hodování, zdraví skazíš, a žalúdek pohneš ku rihání.
- Vždy žalúdek drž na uzde, zvlášte pri hostine, abys' prasátkem nezústal hodným medzi svine.
- Múžeš peť, šesť, sedem hodín bezpečne spávati, zrídka chtej k sedmej hodine osmú pridávati. Sedem hodín k odpočinku, deveť k lenivosti, jak nekdy spíš osem hodín, dost je až k sytosti.
- Užitečná vec jest víno, když se skrovne pije, srdcu veselosť dodává, údy posilňuje. Ale bez spúsobu pité víno v zbytečnosti, nakloňuje ku nemocám, i ku bezbožnosti.
Venuje sa „psychosomatickým“ problémom:
- Jestli vpustíš hnev do srdce, i nenávisť musíš, ale zlosť týchto hoferúv zajiste okusíš. Zhryznúť' v srdci potešení, v tele zdraví tvoje, pújdeš ze zlosti do zlosti bez všeho pokoje.
- Nenapraví ze šemráním čo se zlé prihodí, ze šemráním jiných hnevá, a i sebe škodí.
- Vícej rozkoš, nežli práca zdraví naše kazí, však se každý radnej v rozkoš, než do práce vrazí.
Ale najväčšiu pozornosť venuje osobnému životu a vzťahom:
- Nikdy nebudeš tak dobrý, že bys' se všem líbil, budeš hanen, ačkoliv bys' v ničem nepochybil. Mnozí lidé potupujú i nejlepšé veci, byl by zázrak, kdyby te v čem vychválili všeci.
- Jestli nevíš v tvojich vecách držeť bedlivosti, naučíš se, však neskoro, ze svého neštestí.
Samozrejme, v niektorých oblastiach ide ďalej, ako vtedajšie zvyky:
- Abys' vstúpil do manželstva, žáden te nesilí...
A čo by to bolo za moralistu, ak by sa nezameral na jeden z najväčších problémov vedajšieho života:
- Kdo korhelstvo oblibuje, ten sám sebe škodí, tratí rozum, i tvár mení, do potupy vchodí. Tratí pameť, i peníze, tresení dostává, plešivý, aneb šedivý pred časem zústává. Smrdí mu z úst, bláznem bývá, zjavuje tajnosti, pre vlhkosti v malém veku prichádza k starosti. Tratí meno, zdraví, silu, klesne vždycky dolu, dúm, povinnosť, i svedomí zanedbává spolu. Oheň k ohňovi spojený tým silnejšej pálí, víno mladého človeka k ničemnosti zvalí. Plato v svojich Notatiách takto všeckým radí, by vína do let osemnáct nepíjali mladí.
Na svoju dobu bol revolučný aj v pohľade na čítanie. Jeho prístup je úplne opačný ako u jeho súčasníka Koniáša. Zatiaľ čo Koniáš knihy ako dobrý kresťan „opravoval“ alebo pálil, Gavlovič ako dobrý kresťan ich odporúčal čítať.
- Ale neni, domnívám se, knižečky tak sprostej, žeby pobožný nenašel nečo dobrého v nej. V knihách veliké poklady múžeš naleznúti, čo z nich vezneš, to je stálé, nemúže zhynúti. Však na samém nezakládaj knižek čítávání, ale v dobrém, jako čítáš, spravuj tvé chovaní.
Hugolín Gavlovič bol realistom. Vedel, že život je ťažký a jeho túžbou nebolo idealizovať si ho. Môžeme sa od neho niečo naučiť?
(Zábavu a poučenie vám dnes priniesol Igor Čonka.)
