Dobyvateľ dvoch pólov

Autor: Zlatý fond denníka SME | 15.10.2019 o 14:32 | Karma článku: 3,63 | Prečítané:  1422x

„Dobrodružstvo je iba zlé plánovanie,“ povedal vraj pri jednej príležitosti Roald Amundsen. Dnes nám tento výrok nesedí do úst človeka, ktorý dosiahol dva póly a dnes sa dokonca zdá,  že obidva ako prvý.  

article_photo

 

O Amundsenovom dobytí Južného pólu niet pochýb, ale pomerne nedávno sa začala diskusia o možnosti, že predchádzajúce výpravy Cooka, Pearyho a Byrda nedosiahli Severný pól, čo by Amundsenovu výpravu  zmenilo zo „zaujímavého pokusu so vzducholoďou“ na prvenstvo.

Nech je to akokoľvek, pre mnohých je prekvapením, že za úspechmi nestálo ani nadšenie, ani šťastie, ale železná vôľa, systematický prístup a pripravenosť. Jeden z britských polárnikov,  Sir Raymond Edward Priestley, to vo svojich spomienkach charakterizoval nasledovne: „… pre rýchlu a efektívnu cestu potrebujete Amundsena…“

Amundsen sám hovoril o svojom nadšení a zároveň o príprave, ktorej sa venoval už od mladosti.

… cestopisy sira Johna Franklina rozhodly o mojom povolaní. Tajne — lebo by som sa ani nebol odvážil zmieniť sa matke o takomto zámere, ktorý by jej iste bol z tej duše protivný — som sa rozhodol, stať sa badateľom v polárnych končinách. Ba ešte viac, začal som sa tiež hneď pripravovať na toto povolanie. V Norsku vtedy ešte nebolo organizovaného športu, takého, aký je dnes všade pre pestovanie tela. Jediné dva druhy športu, ktoré sa pestovaly, bol futbal a lyže… (R. Amundsen: Človek objaviteľ)

Jeho prvá výprava, o ktorej píše, nebola ani zďaleka takou výnimočnou, ale o to bola nebezpečnejšou.

Rýchle ubývalo našich síl. Bolo ešte šero, keď ma vykopal, ale obidvaja sme boli príliš rozčulení, aby sme boli mohli pomýšľať na ďalší odpočinok. Obloha bola dosť jasná, aby sme sa boli mohli riadiť hviezdami; i neváhali sme sa vydať na ďalšiu cestu. Boli sme už zase dve hodiny na pochode, môj sprievodca stále napredku — ale naraz zmizol, ako by ho zem bola pohltila. Vytušil som, že zapadol do niektorej snehovej jamy a pudom súc vedený, hneď som sa ho jal zachraňovať. Vrhol som sa na zem a zachvíľu som začul volať: „Nehýbaj sa! Spadol som do trhliny.“ Zrútil sa do hĺbky 30 stôp, na šťastie dopadol však naznak, takže vak, ktorý mal svinutý na chrbte, pád zmiernil. Rozumie sa, že sme sa hneď vzdali pokusu pokračovať v ceste ešte pred svitaním. Potom sme sa opäť vydali na ďalšiu púť — tak sa zdalo, že beznádejnú.

Už štyri dni sme boli bez jedla a tá slabá múčna kašička, ktorú sme dva dni pred tým zjedli, nám mnoho sily nepridala. Nebolo už ďaleko do úplného vyčerpania posledných síl.

Pri týchto prvých skúsenostiach zozbieral dostatok skúseností a neskôr sa stal svetoznámym objaviteľom. Jeho život skončil podobne ako život Franklina, ktorého tak veľmi obdivoval — zmizol v ľadových pustatinách pri pokuse o záchranu Nobileho expedície. 

 

Článok pripravil Igor Čonka. Ďalšie informácie môžete získať napr. tu:

http://digitalna.kniznica.info/zoom/109700/view?search=amundsen&page=4&p=separate&tool=search&view=466,1324,1210,540

O pár mesiacov bude aj u nás film o tomto najväčšom polárnom prieskumníkovi, pozrite si zatiaľ trailer:

https://www.youtube.com/watch?v=SRlhTAsBX1Y

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Sloboda sa už nedala zastaviť

Strážcovia komunistických privilégií ešte urobili posledný pokus.


Už ste čítali?