Kvasz bol známy aj svojou povahou, ktorá bola minimálne temperamentná. Po jednom neúspešnom lete si dokonca podpálil lietadlo.
S identifikáciou prvého motoristu je to ťažšie. Vieme o pokusoch Jána Bahýľa, ale nie je jasné, či bol skutočne prvý.
Oveľa zaujímavejšie je to v oblasti cyklistiky, alebo toho, čo by sa za cyklistiku mohlo považovať. Prvú zmienku nachádzame v známej básni.
Abych pak běh zrychlil kroku svého
a přitom si času uspořil,
koupil jsem si stroj, jejž utvořil
v Manheime Drais roku přítomného;
jest to vůz, kůň, pěchour spolu, trého
prospěch vtip tu v jedno zatvořil,
aby člověk ni noh nemořil
a se vyhnul smerti pádu zlého;
dresina se volá od nálezce,
za půl hodiny lze přijeti
z Jeny k Lobdě v přípravě té hezce;
ona nejen lásce krátí dráhu,
než jak tělo učí deržeti,
tak i ducha vždycky rovnováhu.
Ide o časť textu zo Slávy dcéry a autorom nie je nik iný ako Ján Kollár. K výnimočnej a pre mnohých vážnej osobnosti tohto velikána literatúry nám akosi nesedí, že sa “preháňal” na akomsi vylepšenom odrážadle.
Tento fakt si všimlo málo kritikov, ale pri obhajobe cyklistiky túto informáciu zručne využil napríklad časopis Velocipedista, ktorý v roku 1888 píše:
Ešte som nepočul o tom, že by si túto časť básne vybral nadšenec cyklistiky na Hviezdoslavov Kubín, ale je to minimálne zaujímavý nápad.
(autor blogu: Igor Čonka)
