Trochu humoru v ťažkých časoch I.

Autor: Zlatý fond denníka SME | 3.11.2020 o 9:04 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  1345x

Podľa väčšiny študentov pred maturitami sa slovenská literatúra delí na dva druhy — ťažkú a depresívnu. Napriek tomu sa nájdu aj diela, ktoré na vašich perách vyčaria úsmev, pri niektorých sa budete smiať aj nahlas.

article_photo

Napríklad v druhej časti prvého slovenského románu Príhody a skúsenosti mládenca Reného sa vyskytuje niekoľko pasáží, ktoré sú plné irónie.

… slávili akúsi svätú pannu Frcunkulu, ako sa dozvedeli od zhovárajúcich sa žien. Slávnostnú kázeň tu mal nejaký rehoľník, ktorý tejto svätej panne pripisoval toľko zázrakov, čo sa stali už za našich čias, a potvrdzoval ich svedectvami mnohých učencov i odborníkov, až to vrhalo na Augustína hanu zo skutočného klamstva, pretože tento svätec ešte za svojho života vravel, že zázraky sa už nestávajú, lebo ich netreba a sú iba na škodu.

Ktorémusi svätcovi ušlo sa toľko chvály a zvelebovania, že v celom nebi neostalo preňho vhodné miesto, čo náramne zdesilo aj samého kazateľa, až vykríkol: „Kam ho teda postavím, kam ho dám?!“

article_photo

Ján Chalupka je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenského literárneho humoru. Samozrejme, Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali je asi jeho najznámejším dielom, ale skúste sa začítať do knihy Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy.

Prenocovali v najbližšej dedine a ráno poriadne zaplatili účet, lebo nevedeli, čo sa môže s nimi stať. Istý cudzí cestovateľ zachytil niekoľko ich slov a vštepil hostinskému mienku, že to budú asi traja králi od Východu, ktorí prišli sem, ako figliarsky doložil, vysliediť niekde kráľa pre novú konštitučnú krajinu na mesiaci. Čím menej krčmár z toho rozumel, tým si utvoril o nich vyššiu mienku, za ktorú mu draho museli zaplatiť. Pišta aspoň neobišiel zle: on, ktorý už štvrtú noc musel sám spať ako vdovec, tak sa zdalo, urobil si známosť s kravskou dievkou, aspoň neskoršie sa chválil, že spal s ňou v jednej posteli, ale pri úplnej počestnosti.

article_photo

A humorom sa čitateľom prihovára aj Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský vo svojich Žartoch a rozmaroch — napríklad taký Upečený kocúr:

Bora vložila ošklbané, slaninkou obložené čvíkoty do rúry i podpálila do sporáka. Muro, podľa svojho pána vrúci milovník čvíkot — a to mu napokon ani zazliť nemôžeme — nezbadaný vtiahol sa do rúry a dal sa do chrúmania pečienky. Keď už Bora bola sporák podkúrila, nič zlého netušiac, zatvorila na rúre dvierka, odíduc nato po víno do pivnice. Dora pobrala sa na studňu po vodu. Muro teda nikým nemýlený a nič zlého netušiac, tešil sa osamote i bez prekážky oberal vtáčiky. Tu sa rúra hreje a počne ho na otlaky náramne inkomodovať; i prekladá nohami, ale to už horšie než v Sahare…

article_photo

Obľúbeným zdrojom humoru sú vojaci, ako napríklad kaprál Ďuro Pazucha. Ten nám zanechal svoj raport, v ktorom nájdeme aj zaujímavé vysvetlenie starých gréckych bájí.

Ináč za starých čias žil svet obrátene. Syn kráľa Primáša alebo Priama — už neviem iste ako — pásol voly a kravy, bol veľmi driečny a menoval sa princ Paris; tomu sa raz zjavili tri bohyne, Juna, Minerva a Venuša, ktoré sa poškriepili a vošli si do vlasov preto, lebo každá z nich chcela byť najkrajšou, akurát tak, ako naše ženské dnes. On ich mal rozsúdiť a Venuša — prefíkaná ženská — ho potajmo podplatila tým, že mu sľúbila najkrajšiu ženskú sveta. Ona bola síce i tak driečna, a milý Paris dlho nerozmýšľal. Dal jej jablko na znak, že je najkrajšia, práve tak ako v raji had Eve a odobral sa k dobrému priateľovi, kráľovi Menelikovi alebo Menelansovi do Oždian — ako sa vtedy ešte menovali Atény — a zviedol a ukradol mu jeho krásnu ženu Elenu. Menelikovi vyrazili z hlavy „Elenie“ rohy a povstala z toho celého strašná vojna, ktorá trvala desať rokov a skončila sa tým, že dobyli mesto Primášovo, menom Iliji, rozváľali mu zámok z pergamentu, poškrtili ľudí na tisíce a tisíce, a čo je hlavné, zobrali všetky poklady, banknóty, obligácie a akcie a vrátili sa domov. Kráľ Ulysseus bol tiež pri tej „okupácii“ a pretože sa mu jeho podiel nezdal byť dostatočným, tak sa pustil svetom, ba aj do pekla zablúdil. Vodilo sa mu všelijako, i dobre i zle, až sa konečne po dvadsiatich rokoch vrátil domov, kde už potom až do smrti kraľoval. Tá jedna z tých bohýň — Minerva — si ho zaľúbila a chránila ho, keď prišiel do biedy.

article_photo

Na humornú nôtu budeme pokračovať aj nabudúce.
(Blog pripravil, aby rozveselil čitateľov: Igor Čonka.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy treba mať test a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Navaľnyj sa vrátil do Ruska, na letisku v Moskve ho zatkli

Ruský líder sa vrátil do vlasti po piatich mesiacoch.


Už ste čítali?