Slovenské spisovateľky v minulosti

Autor: Zlatý fond denníka SME | 8.3.2021 o 7:47 | Karma článku: 5,57 | Prečítané:  1464x

Kým dnes nie je povolanie spisovateľky ničím výnimočným a niektoré z nich sa dokonca tešia veľkej obľube, v minulosti to bolo inak.

Aj napriek nepriazni spoločnosti sa však objavili autorky, ktoré kliesnili cestu tým súčasným.

Terézia VansováTerézia Vansová

Terézia Vansová je považovaná za našu prvú spisovateľku. Bola aj redaktorkou prvého ženského časopisu Dennica. Je až prekvapujúce, že aj vtedajší vzdelanci boli proti samostatnej literatúre pre ženy. 

„Známe je, že sám Turčiansky Sv. Martin prijal Denicu veľmi nemilostivo. Už vopred išly poplašné chýry, ako by išlo o nebezpečie namerané proti tradíciám, proti povinnostiam ženy v domácnosti a v spoločnosti, a heslá, ako: „Načo je ženám časopis? a to ešte ženský časopis!“ sa ozývaly svetom, ale len tým naším maličkým slovenským svetom. V dôsledku toho treba potom vraj založiť mužský alebo chlapský časopis, lepšie žene dať do ruky varešku, vretienko a ihlu! Vajanský, ako rád prijímal príspevky, ktoré napísaly „naše literárne babky“, postavil sa proti Dennici do bojovného šíku. Pozdejšie ho to prešlo…“

Medzi jej diela však nepatrili iba vážne romány, vydala aj kuchársku knihu, knihy pre mládež, ale tiež humoristický cestopis.

„My sme si zaumienili ísť do Starej Prahy. Ale ešte skôr kdesi sme si kúpili „orientálne“ (na Vinohradoch fabrikované) cukríky a šumivou limonádou zaliali sme si šaty. Pardon, len ja, lebo nezvyknutá na taký „špricer“ dala som si ujsť všetkej „uhličitej kyseline“, za čo dostalo sa mi dosť výsmechu a poľutovania. A teraz do Starej Prahy!“

Elena Maróthy ŠoltésováElena Maróthy Šoltésová


Elena Maróthy-Šoltésová patrila medzi najvšestrannejšie osobnosti slovenského ženského hnutia a dlhé obdobie bola predsedníčkou Živeny. V jej knihe Moje deti máme možnosť nazrieť hlboko do jej osobného života a utrpenia, ktoré ako matka prežívala.

„I lekár prestal nás tešiť. Neodpovedá na naše úzkostlivé pohľady, hľadí vždy na inšie zaviesť rozhovor. A ja nechápem, že to biedne tielko ešte trvá — tá vymučená, ubolená malá hromádočka vo veľkej posteli. Zo dňa na deň jej je menej. A tá úzka, opadnutá tvárička s umdlenými dopoly zavretými očami čo deň bolestnejšie vrýva sa mi do srdca. Keď pozriem na ňu, slzy ma zalejú a nemôžem odísť od nej vyplakať sa niekde. Keď nedrieme, hľadí na mňa veľkými, vážnymi očami, vidí moje slzy, ale ani slovom sa nespýta, prečo plačem.

Niekoľko ráz zopäla vychudnuté, priezračné rúčky nahor a volala: „Bože, bože, čo už mám robiť?!“

Z detských úst, od detského hlasu nevýslovne prejíma toto dovolávanie sa Božieho zmilovania.

Kým môže, ticho trpí svoje bolesti, myslím, že drieme, ale zrazu obráti tvár i vážny svoj pozor ku mne: „Vidíš, mama, ako je mne zle!“ a ja sa nazdávam, že sa mi musí srdce puknúť.“

v strede Kristína Royováv strede Kristína Royová

Kristína Royová patrí medzi najprekladanejšie slovenské autorky. Dlhodobo sa venovala hlavne duchovnej literatúre a Bez Boha na svete je jednou z jej najznámejších kníh.

„Richtárka dieťaťu neublížila, ba nejeden ju práve chválil, že urobila skutok milosrdenstva. No do školy ho neposlala. „Načo — také malé žobráča — veru ešte do školy! A či v lete, či v zime, vždy ho doma potrebujeme!“ — hovorila neraz susede.

Keď mu už minulo jedenásť rokov, doviedla ho na faru, aby ho vzali medzi konfirmandov; ale keď nevedel ani čítať, ba ani Otčenáš sa pomodliť, nevzali ho.“

Je škoda, že niektoré jej diela zostali len v rukopisoch. 

kniha Eleny Ivankovejkniha Eleny Ivankovej

Elena Ivanková priniesla do slovenskej prózy nový pohľad zameraný na mesto s jeho problémami aj radosťami.

„Vilko Pavlík bojoval so šarkanom. A to ešte s akým! Mal čierné vlasy, červené ústa, nosil bielu blúzu a lakové črievičky… s takým šarkanom bojovať je obzvláštne ťažká vec! Najmä vtedy, keď ten šarkan o tom ani nevie. Lebo slečna Ila Šárkány v Prešporku na Panenskej ulici spokojne sedela vo „vegyesárukereskedési“ svojej tetky, pani Henischky, obsluhovala a usmievala sa; iný raz zasa usmievala sa a obsluhovala. Ten úsmev rozdávala stále i slúžkam i paniam, ktoré ta prichádzaly, deťom a študentom, starému generálovi a mladému slovenskému teológovi Vilkovi Pavlíkovi.“

article_photo

Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola spisovateľka, ale aj literárna teoretička a prekladateľka. Preložila napríklad historický román Krvavý básnik Nero. 

„Nero teraz zarazil sám potlesk mávnutím ruky. Nepovažoval ho za dôležitý. Dôležitý bol text, ktorý čítal bez každej pobídky. Celkom sa rozohnil.

Po hodine požiadal o prestávku, ale podvoliac sa predpisu neodišiel s javišťa, ale večeru si dal priniesť do orchestra, kde jedol. Keď sa navečeral, po polnoci, neúnavne pokračoval v recitácii. V obecenstvu zavládla všeobecná neistota, kedy predstavenie skončí. Vzdelaní starí páni, ktorí za mlada študovali v Aténách, hlasite sa pohoršovali nad touto hrou bez konca. Vyhlásili ju za ostudu Ríma, že sa niečo takého mohlo vôbec prihodiť. Len tu sa môže takáto vec stať.

Predstavenie nudilo každého, aj tých, ktorí ho prijímali vážne, aj tých, ktorí sa dosiaľ len smiali. V hlavách divákov sa zahniezdily zúfalé myšlienky. Už si mysleli, že je koniec, a v tom nasledovala nová pieseň.“

Ešte zaujímavejšia je jej kniha  Žena novej doby, ktorá je akýmsi súhrnom zmien, ktoré očakávala v demokratickej spoločnosti.

„Verejná mienka sa díva na ženy-vedkyne ako na nezdravý zjav dokazujúc, že žena len z nútnosti si volí toto pole pôsobnosti, lebo sa inakšie nemôže vyžiť, alebo ženie ju za ním chorobná ctižiadosť. Tomu verejná mienka nechce dopustiť, že žena môže sa venovať vede z vnútornej potreby, že môže mať schopnosti a vedecký charakter.“

 

(Slovenské autorky z dávnych čias pri príležitosti MDŽ pripomenul čitateľom Igor Čonka.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cirkev znova skúša blahorečiť biskupa Vojtaššáka, ktorý sa angažoval za Slovenského štátu

Proces blahorečenia v roku 2003 pozastavil Vatikán, nedávno ho cirkev obnovila.

Stĺpček Osmelené

Možno nie ste až takí neúspešní, ako si myslíte

Naše jadrové presvedčenia nás môžu celý život klamať.


Už ste čítali?