Nebolo vhodnejšieho človeka, ktorý by mohol premýšľať o vzťahu Slovákov a Čechov. Autor uznávaný za najlepšieho portrétistu slovenskej dediny, hoci väčšinu svojich najslávnejších poviedok napísal v študentskom podnájme v Královských Vinohradoch, dnes v Prahe 2. Martin Kukučín.
Román podľa skutočných udalostí
Zlatý fond denníka SME Vám prináša jeho málo vydávaný a ešte menej čítaný román Lukáš Blahosej Krasoň. K napísaniu diela o vzťahu dvoch veľmi blízkych národov sa nedostal za štúdií, ale až na sklonku života. Z Chile sa vrátil do vznikajúcej Juhoslávie, zatiaľ čo v srdci Európy sa narodila prvá Československá republika. Vracal sa domov už iba na návštevy, asi sa nebol schopný vžiť do novej reality - ale trápila ho otázka existencie Slovákov a Čechov v spoločnom štáte. Rozhodol sa ju riešiť umelecky.
Pre posledné rozsiahle Kukučínove práce je typický návrat do minulosti, súčasnosti prvej ČSR už veľmi nerozumel. Preto svoj román postavil na skutočnom historickom príbehu, jednej z najromantickejších epizód nášho romantizmu. Príbehu lásky básnika Sama Bohdana Hroboňa a českej vlastenky Bohuslavy Rajskej.
Božena Němcová: Neber si Slováka!
Lásky nenaplnenej - negatívnu úlohu zohrala "dohadzovačka" Božena Němcová. Rajská sa vydala za českého básnika Čelakovského (ktorý potreboval niekoho, kto sa mu bude starať o domácnosť a deti z prvého manželstva, aby mohol tvoriť) - a po piatich rokoch v manželstve podľahla chorobe. Hroboň dožíval na Liptove. (Nesmieme si však nenaplnený vzťah idealizovať. Rajská si asi bola dobre vedomá, že s nepraktickým Hroboňom by umrela od hladu.)
Príbeh lásky Hroboňa a Rajskej tvorí dejovú kostru románu. Odohráva sa na pozadí významných udalostí v prvej polovici 40. rokov 19. storočia - českí, hlavne pražskí obrodenci boli presvedčení o jednotnosti českého a slovenského národa, o spoločnom jazyku a kultúre. Román sa končí vtedy, keď sa i do Prahy dostáva prekvapujúca správa, že istá časť mladých a nekonvenčných Slovákov chce mať vlastnú spisovnú reč - slovenčinu. V pražských obrodeneckých kruhoch museli slovenskí študenti obhajovať to, čo Česi označovali ako zradu na jednoliatom národe. Aj z Krasoňa - Hroboňa sa stáva zástanca slovenčiny.
Optimizmus?
Láska sa skončila rozlukou, no v spolužití Slovákov a Čechov bol Kukučín opatrným optimistom. Prvá časť výroku v perexe sa nachádza na pamätnej tabuli, ktorá vytŕča do priestoru na rohu pražskej Lublaňskej a Rumunskej ulice, kde študent Matej Bencúr býval - v prízemí tohto domu je ešte stále krčma ako pred sto dvadsiatimi rokmi.
Román Lukáš Blahosej Krasoň - za väčšinou mien diela sa ukrývajú reálne postavy slovenského i českého národného obrodenia - vyšiel až po Kukučínovej smrti. Vďaka Zlatému fondu sú sprístupnené Kukučínove myšlienky ku stále aktuálnej otázke spolužitia Slovákov a Čechov, v samostatných štátoch, ale jednotnej a večne rozhádanej demokratickej Európe.
Kto je kto v diele Lukáš Blahosej Krasoň
Lukáš Blahosej Krasoň - Samo Bohdan Hroboň, básnik, najväčší experimentátor slovenskej romantickej poézie - presvedčte sa
Vlastimila Hajská - Bohuslava Rajská, vzdelaná česká vlastenka, prvá česká učiteľka, zo štúrovcov údajne očarila nielen Hroboňa...
Blažena Belcová - Božena Němcová, autorka Babičky, ktorú azda netreba bližšie predstavovať, iba pripomenúť jej vrelý vzťah ku Slovensku a list, ktorým rozhodla o osude Bohuslavy Rajskej
Jaromír Šiška - Jaroslav Pospíšil, český literát. Brat Marie Pospíšilovej, jednej z lások Ľudovíta Štúra, práve ona inšpirovala vznik smutnokrásnej básne Rozžehnání
majster Brodúň - Peter Michal Bohúň, najvýznamnejší výtvarný umelec slovenského romantizmu
Michal Dobroslav Otavský - František Ladislav Čelakovský, popri Jánovi Kollárovi patril vo svojej dobe k najlepším českým básnikom
Gustáv Obuštek - Karel Slavoj Amerling, pedagóg a lekár, s Hroboňom sa priatelil po celý život, ako dokladá ich rozsiahla vzájomná korešpondencia
